Ako vznikla terapia v hyperbarickej komore?
- V 19. storočí boli v Európe konštruované pneumatické inštitúty na spôsob vtedy obľúbených minerálnych kúpeľov. Bola skonštruovaná prvá komora umožňujúca operačné zákroky. V roku 1878 demonštroval Paul Bert toxické účinky kyslíka na CNS a v roku 1899 Lorrain-Smith toxické účinky na pľúcny parenchým.
- V roku 1917 skonštruoval Dräger komoru pre liečbu dekompresnej choroby vznikajúcej následkom poklesu okolitého tlaku, ktorému je vystavené telo. Riziku dekompresnej choroby sú dnes vystavení najmä potápači, letci, astronauti (kozmonauti) a pracovníci v kesónoch (dutý kváder bez dna, ktorý sa používa v stavebníctve)
- V roku 1918 Cunningham sprevádzkoval prvú, takmer 30 m dlhú, klinickú komoru.
Neskôr v roku 1928 sa pod jeho vedením uskutočnila výstavba vôbec najväčšej komory v novodobej histórii
- tzv. Steel Ball Hospital.
Bola vysoká ako šesť poschodový dom, a postavená v elegantnom štýle steampunk (žáner sci-fi). Sanatórium malo kovovú štruktúru a malé okná s hrubým sklom. Experimentálna budova, ktorá mala na 5 poschodiach 36 izieb a spoločné priestory slúžila na aplikáciu rôznych druhov hyperbarickej terapie zodpovedajúcej znalostiam danej doby. Cunningham bol však neustále v spore s americkou lekárskou asociáciou, ktorá veľmi napádala jeho tvrdenia. Stavba nakoniec prestala slúžiť pôvodnému účelu, a napokon bola rozobratá.
Túto fascinujúcu stavbu si môžete pozrieť v galérii skvelých dobových fotografií. (dolu pod textom) - Do tohto času sa však jednalo o liečbu bez vedeckého podkladu.
- Za skutočných zakladateľov v odbore sú považovaní Brit Dr.Churchill-Davidson a holandský chirurg prof. Boerema, ktorí publikovali práce koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia.
- Dr.Churchill-Davidson preveroval účinnosť liečebnej kombinácie rádioterapie a HBO u zhubných nádorov.
- Prof. Boerema realizoval ako prvý náročné kardiochirurgické operácie v hyperbarickej komore (transpozícia veľkých ciev, korekcia Fallotovej tetralógie). Vo svojich štúdiách dokázal, že transport fyzikálne rozpusteného O2 v krvnej plazme, v hyperbarickom prostredí, stačí na prežitie experimentálne vykrvácaných zvierat, s takmer nulovou hodnotou hemoglobínu. V Hyperbarickom prostredí (0,3 MPa pri dýchaní čistého kyslíka) boli zvieratá ponechané s nulovými hodnotami hemoglobínu 15 minút. Počas tejto doby neboli zistené patologické žiadne zmeny na EKG a EEG, ani zmeny v parametroch vnútorného prostredia (konkrétne v acidobázickej rovnováhe). Po retransfúzii krvi zvieratá žili ďalej a nedošlo u nich k symptómom z anoxie (vyčerpanie kyslíka).
Svoje skúsenosti profesor Boerema zhrnul v publikácii z roku 1960 "Life without blood". Táto štúdia oboznamuje s možnosťou udržania života bez hemoglobínu pomocou inhalácie hyperbarického kyslíka. Stala sa základným kameňom modernej histórie hyperbarickej medicíny
fotogaléria - Steel Ball Hospital (1928)
